Väčšina obetí požiaru sa nepriotrávi ohňom, ale dymom, a najčastejšie v spánku alebo mimo pracovnej doby. Hlásič, ktorý stojí menej ako jedna hodina práce servisného technika, dokáže rozdiel medzi zadymenou miestnosťou a vyhoreným objektom. Na pracovisku pritom nejde len o dym: rovnako dôležité sú detektory oxidu uhoľnatého a horľavých plynov.
Autonómny hlásič alebo elektrická požiarna signalizácia?
- Autonómny hlásič dymu je samostatné zariadenie s batériou alebo s napájaním zo siete. Zapíska v mieste, kde je nainštalovaný, prípadne bezdrôtovo prepojí niekoľko kusov. Vhodný do menších prevádzok, kancelárií, archívov, dielní, ubytovní a všade tam, kde predpis nevyžaduje viac.
- Elektrická požiarna signalizácia (EPS) je systém s ústredňou, hlásičmi a napojením na obsluhu alebo na pult centrálnej ochrany. Vyžaduje sa v stanovených typoch objektov podľa projektu protipožiarnej bezpečnosti stavby a podlieha pravidelným kontrolám odborne spôsobilou osobou.
Ak nemáte EPS, autonómne hlásiče ju nenahradia z právneho hľadiska – ale výrazne skrátia čas do zistenia požiaru, čo je v praxi to, na čom najviac záleží.
Typy hlásičov a detektorov
- Optický (fotoelektrický) hlásič dymu – reaguje na viditeľné častice dymu z tlejúcich požiarov. Najvhodnejší typ do bežných priestorov.
- Teplotný hlásič – reaguje na prekročenie teploty alebo na rýchly nárast. Používa sa tam, kde by dymový hlásič falošne alarmoval: kuchyne, kotolne, garáže, prašné prevádzky.
- Detektor oxidu uhoľnatého (CO) – nevyhnutný pri plynových kotloch, ohrievačoch vody, krboch a v garážach. CO nie je cítiť ani vidieť.
- Detektor horľavých plynov – zemný plyn alebo propán-bután, do kotolní, kuchýň a technických miestností. Umiestnenie sa líši: zemný plyn je ľahší ako vzduch a hromadí sa pri strope, propán-bután je ťažší a klesá k podlahe.
- Prenosné detektory a detekčné trubičky pre kontrolu ovzdušia pri vstupe do nádrží, šácht a uzavretých priestorov – samostatná téma, ktorá patrí k práci v uzavretých priestoroch.
Kam ich umiestniť
- Dymové hlásiče na strop, do stredu miestnosti, minimálne pol metra od stien a od svietidiel.
- Nie do priameho prúdu vzduchu od klimatizácie alebo vetrania – dym sa k senzoru nedostane.
- Nie do kuchyne a kúpeľne; tam patrí teplotný hlásič.
- Detektor CO do výšky dýchacej zóny, v odporúčanej vzdialenosti od spotrebiča podľa návodu.
- Detektor zemného plynu 30 cm pod strop, detektor propán-butánu 30 cm nad podlahu.
- Prioritne do priestorov, kde v noci nikto nie je, ale technológia beží: serverovne, kotolne, nabíjacie stanice, archívy.
Údržba, ktorá rozhoduje o funkčnosti
- Mesačne stlačte testovacie tlačidlo. Overíte tým elektroniku aj sirénu, nie však citlivosť senzora.
- Polročne hlásič jemne povysávajte alebo vyfúkajte – prach je najčastejšia príčina falošných aj chýbajúcich poplachov.
- Ročne vymeňte batériu, ak nejde o zariadenie s desaťročnou zabudovanou batériou.
- Sledujte životnosť senzora: dymové hlásiče sa spravidla vymieňajú po 10 rokoch, detektory CO a horľavých plynov skôr, typicky po 5 až 7 rokoch. Dátum výroby je na zadnej strane.
- Nikdy nevyberajte batériu pri falošnom poplachu natrvalo – ak alarmuje opakovane, presuňte hlásič alebo zvoľte iný typ.
Ako to zapadá do požiarnej ochrany firmy
Detekcia je len jeden článok. Musí na ňu nadväzovať jasný postup: kto poplach vyhodnotí, kto volá 150 alebo 112, kadiaľ sa evakuuje a kde je zhromaždisko. To všetko patrí do požiarnych poplachových smerníc a evakuačného plánu – prehľad povinností nájdete v článku Požiarna ochrana vo firme. K hláseniu patrí aj vybavenie na prvý zásah, teda hasiace prístroje podľa tried požiarov, a označenie únikových ciest podľa článku Bezpečnostné značenie na pracovisku.
Záver
Do každého priestoru, kde v noci nikto nie je a beží tam technológia, patrí aspoň autonómny hlásič. Ku každému plynovému spotrebiču patrí detektor CO. A ku každému hlásiču patrí kalendár – mesačný test, ročná batéria, výmena po uplynutí životnosti. Vybavenie nájdete v kategórii požiarno technické zariadenia.