Otázky a odpovede:

Ako často sa vykonáva periodická kontrola prostriedkov osobného zabezpečenia? 

Periodická kontrola sa vykonáva vždy raz za 12 mesiacov, alebo po každej mimoriadnej udalosti, alebo ak osobitý predpis neurčuje inak

Ako spoznáme či ide o pracovnú obuv, alebo bezpečnostnú pracovnú obuv?

Pracovná obuv je označená písmenom ,,O“, nie je vybavená ochrannou špicou. Bezpečnostná pracovná obuv je označená ,,S“ je vybavená bez.špicou

Existuje nejaký prípravok na čistenie pracovných okuliarov? 

Áno. Čistiace utierky, alebo čistiaca stanica na okuliare, ktorá poskytuje ošetrenie akýchkoľvek okuliarových skiel. Správne čistenie skiel predlžuje životnosť okuliarov. Vhodná je na plastové, sklenené aj polykarbonátové šošovky.

Kde sa používajú tlmiče pádu? 

Tlmiče pádu sa používajú všade, kde hrozí riziko pádu – na istenie pracovníkov pri pohybe po výškových konštrukciách, výstupe po pevne osadených rebríkoch, v pohybe v blízkosti nechráneného okraja, na plošine. 

Ktoré 2 faktory sú dôležité pri ochranných pracovných okuliaroch? 

Odolnosť voči poškrabaniu a odolnosť voči zahmlievaniu

Musím pri práci s kosačkou používať chrániče sluchu? 

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je úraz následkom hluku najčastejší trvalý pracovný úraz na svete. Hladina hluku sa meria v decibeloch (dB). Kosačka výdava pri používaní 90 dB. Hladina, kedy už hrozí poškodenie sluchu je približne od 80 dB. Takže určite áno, používajte chrániče sluchu.

Musí mi zamestnávateľ zabezpečiť reflexný odev, keď pracujem pri cestnej komunikácií? 

Podľa platnej legislatívy má zamestnávateľ povinnosť poskytovať zamestnancovi osobné ochranné pracovné prostriedky. V prípade ak zamestnancovi pri práci hrozia riziká poškodenia zdravia vyplývajúce zo zníženej viditeľnosti, je nevyhnutné pracovníkovi zabezpečiť používanie vhodných výstražných tzv. reflexných odevov s vysokou viditeľnosťou.

Aké jednorázové rukavice potrebujem pri práci, keď musím mať v rukách cit, ide o prácu v automobilovom priemysle? 

Určite latexové jednorázové rukavice, ktoré veľmi dobre priliehajú na ruky a používajú sa pri práci, kde je potrebný cit. 

Čo to je nehorľavý  Bizweld? 

Bizweld je nehorľavý, patentovaný, 100% vysokokvalitný bavlnený materiál, ktorý prekračuje medzinárodné bezpečnostné štandardy pre ochranu pred plameňom a pri zváraní.

Používanie respirátora v práci

Ako dlho možno respirátor používať v práci?

Podľa daného typu a návodu od výrobcu. Najčastejšie sa respirátory sa v zmysle certifikátu smú používať maximálne 8 hodín denne.

Ten, kto má 12-hodinové zmeny, po ôsmich hodinách respirátor zloží, nasadí si nový a ten si na druhý deň nasadí znova ale už iba na 6 hodín?

Malo by to tak byť, samozrejme vždy sa treba riadiť návodom, ktorý predkladá výrobca. Je veľmi veľa druhov respirátorov, niektoré majú účinnosť 8 hodín, niektoré iba 6 hodín. Môže sa stať, že zamestnanec si respirátor znehodnotí už po dvoch hodinách. Stav respirátora by si mal zamestnanec kontrolovať kvôli vlastnej ochrane a pri viditeľnom poškodení požiadať o výmenu.

Ako sa dá zvonku posúdiť, že respirátor je poškodený ak nie je viditeľne napríklad potrhaný?

Je ťažko rozpoznať poškodenia menšieho rozsahu.

Ako si firma vie zabezpečiť, že zamestnanec bude používať respirátor len tak dlho ako to odporúča výrobca?

Zamestnávateľ by musel zabezpečiť kontrolnú činnosť poverenou osobou a denne rozdávať zamestnancom nové respirátory. Inak nie je možná kontrola dĺžky používania respirátora. Predpokladáme, že väčšie firmy zapracujú pravidlá nosenia respirátorov do svojich interných predpisov, kde môžu byť ukotvené prípadné postihy pri opakovaných porušeniach.

JE ROZDIEL MEDZI RESPIRÁTORMI FFP2 A KN95?

  • Respirátory KN95 alebo N95 sú určené na ázijský/čínsky trh a mali by byť vyskúšané podľa čínskej normy GB/T 32610-2016. Ak majú byť uvedené ako osobné ochranné prostriedky na trh Európskej únie alebo Slovenska, musia byť posúdené podľa tunajších požiadaviek – to znamená podľa požiadaviek nariadenia (EÚ) 2016/425 o osobných ochranných prostriedkoch a podľa požiadaviek príslušnej harmonizovanej technickej normy EN 149 + A1.
  • Na Slovensku platná technická norma EN 149 + A1 delí filtračné polmasky podľa filtračnej účinnosti a maximálneho celkového prieniku na tri triedy – FFP1, FFP2 a FFP3.
  • Respirátor KN95 by sa mal najviac približovať k filtračnej tvárovej polmaske triedy FFP2, avšak líšiť sa môže najmä svojim tvarom z dôvodu prispôsobeniu sa ázijskému typu tváre, z toho dôvodu v mnohých prípadoch v našich podmienkach nemusí správne priliehať, tým pádom môže dôjsť aj k zníženiu účinnosti a efektívnosti jeho nosenia. Z dôvodu, že výrobky s označením KN95 neboli vyskúšané podľa európskych predpisov odporúčame ich nepoužívať ako osobný ochranný prostriedok. V prípade, že majú preskúšanú aspoň zdravotnú nezávadnosť materiálu, tak ich odporúčame používať iba ako rúška na každodenné použitie (čo sú napríklad bežné textilné rúška).

MOŽNO RESPIRÁTOR POUŽIŤ VIACKRÁT?

  • Použitie respirátora je uvedené v návode na použitie a bezpečnostných pokynoch, ktoré musí výrobca k výrobku priložiť predtým, než uvedie tento výrobok na trh. Spôsob použitia respirátora teda stanovuje priamo výrobca a užívateľ je povinný riadiť sa uvedenými pokynmi.
  • Technická norma EN 149 + A1 v prílohe definuje, že v prípade, ak je použitie filtračnej tvárovej polmasky ohraničené na jednu pracovnú zmenu, za triedou sa uvedie označenie “NR” (príklad FFP2 NR) a ak je znovupoužiteľná tak označenie “R” (príklad FFP2 R).

Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR

Sú rúška po trojdňovej prestávke sterilné?

Existujú mylné predstavy a mýty o správnom používaní rúšok. Postačí, ak sa rúška tri dni nedotknem, aby bolo znova sterilné?

Znie to dobre. Namiesto toho, aby sme neustále kupovali nové jednorazové rúška alebo prali textilné, jednoducho ich niekoľko dní necháme „odležať“ a môžeme bez obáv znova použiť. Najprv je potrebné objasniť otázku, ako dlho vírusy prežijú na rúšku. Údajne sú veľmi citlivé na vplyvy prostredia. Za laboratórnych podmienok môžu prežiť na hladkých povrchoch hodiny alebo dokonca aj niekoľko dní.

Možné, ale odporné

Z tohto hľadiska je teoreticky možné, že (korona)vírusy na textilných rúškach odumrú po niekoľkých dňoch, aj keď ich nedáme do pračky. Covid-19 však nie je jediným dôvodom, prečo by sme mali rúško prať. Ak cestujete v metre a beháte po obchodoch, všetky druhy nečistôt sa zhromaždia na rúšku. A keďže ho nosíte na svojej tvári, pravdepodobne to nie je dobrý nápad, aby ste sa vyhýbali praniu.

Rúra a mikrovlnka

Druhý mýtus, ktorý koluje po internete, je myšlienka, že rúška môžu byť sterilizované v rúre alebo mikrovlnke. Základný predpoklad je založený na skutočnosti, že vírus netoleruje nadmerné teplo. Teoreticky je to možné, ako potvrdili odborníci, ale neodporúča sa to. Dôvodom je, že táto metóda by mohla poškodiť jednotlivé komponenty rúška a ochranný účinok by sa stratil. Pri sterilizácii v mikrovlnke by ste si tiež mali uvedomiť, že sa to odporúča iba pri rúškach bez drôtikov, pretože kovové časti v mikrovlnke môžu spôsobiť iskry.

Perte, žehlite, varte

Napriek všetkým metódam a nápadom, ktoré tu cirkulujú, ostáva klasické pranie pri vysokej teplote najspoľahlivejším spôsobom, ako rúško vyčistiť. Platí, že rúško by sa malo prať pri teplote najmenej 60 stupňov, ešte lepšie 90. Možnou alternatívou je rúško vyžehliť alebo ho vyvariť v hrnci s vodou.

Zdroj: www.pravda.sk, www.uvzsr.sk

Čo s použitými rúškami či respirátormi? 

Úrad verejného zdravotníctva odporúča nakladať s rúškami a rukavicami ako s bežným komunálnym odpadom. Podľa ÚVZ treba použité rúška a rukavice likvidovať odhodením medzi komunálny odpad, teda do čierneho plastového kontajnera. Uviedol to ÚVZ v tlačovej správe, ktorú zaslala hovorkyňa ÚVZ Daša Račková.

Čo s použitými rúškami či respirátormi?

  • Použité rúška či respirátory treba dať do plastovej tašky/ vreca a pevne uzavrieť.
  • Vrece či tašku treba vyhodiť do nevytriedeného komunálneho odpadu (čierny kontajner)
  • Použité rúška či respirátory v žiadnom prípade nepatria do triedeného odpadu!
  • Samozrejme si treba umyť ruky a postupovať podľa všetkých hygienických pravidiel.

Podľa najnovších poznatkov Svetovej zdravotníckej organizácie neexistujú žiadne dôkazy o prenose vírusu pri nechránenom kontakte ľudí pri manipulácii s odpadom zo zdravotnej starostlivosti, ktorá je z hľadiska rizikovosti oveľa významnejšia ako pri komunálnom odpade. Podľa ÚVZ tak neexistuje predpoklad rizika prenosu nákazy pri nakladaní s komunálnym odpadom touto formou. Ministerstvo životného prostredia v uvedenej súvislosti odporúča verejnosti, aby tento druh odpadu nevhadzovala do nádob určených na separáciu odpadu, ako sú napríklad nádoby na papier či plasty.

Od 12. marca platí na Slovensku pre koronavírus mimoriadna situácia. V tejto súvislosti boli v krajine zavedené viaceré obmedzenia na zamedzenie šírenia ochorenia, vrátane zatvorenia výchovno-vzdelávacích zariadení od 16. marca na 14 dní. Vláda SR tiež pristúpila k vyhláseniu núdzového stavu pre celý sektor zdravotníctva. Zatvorené sú maloobchodné prevádzky a prevádzky so službami, pričom sa to netýka potravín, drogérií, lekární či vybraných služieb, akými sú napríklad banky či poisťovne.

Zdroj: www.ta3.com